História známeho, dnes už ružinovského kina, sa píše od roku 1965. Neodmysliteľne sa spája so sídliskom 500 bytov a jeho sídlom je Spoločenský dom Nivy. V posledných rokoch prešlo kino len najnevyhnutnejšími opravami, ktoré síce zaručili jeho fungovanie, ale nie komfort pre návštevníkov. V lete však Nostalgia prešla viacerými zmenami. Počas tohto obdobia bolo kino pre verejnosť uzavreté. Milovníci filmu mali každý utorok k dispozícii alternatívu, v podobe letného kina pod holým nebom. Všetko ale malo svoj dôvod. Už v septembri budú môcť Ružinovčania navštíviť vynovenú Nostalgiu. Na naše otázky nám odpovedal manažér Kina Nostalgia Pavel Gavalier a dramaturg Peter Gavalier.
Bolo nutné rekonštruovať kinosálu? V akom stave bola predtým a akými zmenami by mala prejsť?
PAVEL GAVALIER: Kinosála neprešla od roku 1965 žiadnymi významnými zmenami a zub času sa na nej jednoznačne podpísal. Po prechode Nostalgie na Nivy sme síce v lete 2011 urobili najzákladnejšie opravy, aby bola kinosála aspoň trochu spôsobilá na pravidelné fungovanie pre verejnosť, keď sme doplnili množstvo chýbajúcich sedadiel či operadiel a ukotvili do podlahy všetky rady so sedadlami tak, aby boli stabilné. V poslednom období sa však začali čoraz častejšie objavovať ďalšie výraznejšie nedostatky, ktoré spôsobuje "únava" už vyše 50-ročného materiálu. Modernizácia kinosály bude prebiehať v dvoch etapách. Počas leta príde hlavne k výmene podlahy a sedadiel. Prebehlo už jej vymaľovanie a opravená bola i časť svietidiel. Túto etapu sa nám v spolupráci s Cultusom podarí realizovať najmä vďaka schválenej dotácii a pôžičke od Audiovizuálneho fondu, ktorý i takýmto spôsobom podporuje modernizáciu jednosálových kín. V druhej etape by sa mala začiatkom budúceho roku inštalovať klimatizačná jednotka, ako i realizovať zateplenie stropu a ďalšie menšie úpravy, ktoré prispejú k zvýšeniu pohodlia návštevníkov filmových predstavení či iných podujatí.
Očakávate od rekonštrukcie, že si do kina nájde cestu vyšší počet nových priaznivcov a návštevníkov?
PAVEL GAVALIER: Očakávame vyššiu návštevnosť našich pravidelných návštevníkov i prílev nových, pretože doterajšie "menej pohodlné" sedenie počas dvojhodinového filmu bolo podľa našich skúseností a hlavne ohlasov mnohých divákov hlavným dôvodom, ktorý ich odrádzal od opakovanej návštevy kina a to i napriek tomu, že s dramaturgiou či kvalitou projekcie boli spokojní.
Kino Nostalgia píše svoju históriu od roku 1965. Kedy podľa Vás zažilo svoju "zlatú éru"?
PAVEL GAVALIER: Kino Nivy zažívalo prvých desať rokov úspešné obdobie a návštevnosť bola veľmi dobrá. Obľube sa každoročne tešil Filmový festival pracujúcich, diváckym hitom bol legendárny „Winnetou“, ktorý keď sa dostal do programu kina, tak ľudia čakali od rána na otvorenie pokladne, aby si mohli kúpiť lístky. Nivy boli reprízové kino, ktoré spočiatku premietalo päť dní v týždni – od utorka do soboty – a v nedeľu dopoludnia sa hrali detské predstavenia. V roku 1982 sa pre zaujímavosť kino Nivy dokonca umiestnilo na prvom mieste v kategórii kín v celoslovenskej súťaži „Film krajiny sovietov“ o najlepšie výsledky návštevnosti na sovietske filmy.
Zmenou demografickej štruktúry obyvateľstva na sídlisku 500 bytov, ale hlavne nástupom nových technológií, omnoho širšej televíznej ponuke, cenovo dostupnejších filmových nosičov i neskorším vznikom multikín dochádza v kine kvôli klesajúcej návštevnosti koncom 90-tych rokov k postupnému ukončeniu premietania filmov pre verejnosť. Z našej strany však urobíme všetko pre to, aby svoju novú "zlatú éru" ešte len zažila.
Dokáže si udržať konkurencie schopnosť oproti súčasným multikinám?
PAVEL GAVALIER: Nikdy to nebolo a ani to nebude jednoduché, vzhľadom na možnosti a zázemia multiplexov. Mnohí diváci však i tak radšej navštevujú menšie jednosálove kiná a hlavne o tých by sme chceli bojovať. Dnes je nesporne Nostalgia na Nivách už pevne ukotvené lokálne kino, ležiace na predele širšieho centra Bratislavy a jej mestskej časti Ružinov, ktoré si aj v dobe rozmachu multikín dokázalo zachovať osobitú atmosféru i kvalitnú dramaturgiu a ponúka pestrú programovú alternatívu pre náročného i bežného diváka. Veríme, že práve rekonštrukcia kinosály prospeje udržaniu našej konkurencie schopnosti.
Aké ocenenia či tituly si počas svojej histórie kino vyslúžilo? Ktoré je podľa Vás najcennejšie?
PAVEL GAVALIER: Nostalgia zahájila svoju činnosť už v októbri 1991 a získala napríklad ocenenia ako Filmový klub roka 2005 i 2008. Najvýznamnejším ocenením však pre nás bolo - po splnení nesmierne náročných kritérií - prijatie do prestížnej siete európskych kín Europa Cinemas, ktorej členmi sme od roku 2015. Najväčším ocenením je však pre nás spokojnosť divákov po predstavení.
V tomto roku raz do mesiaca patrí Nostalgia výlučne skôr narodeným Ružinovčanom. Mestská časť v spolupráci s Cultus a.s a vedením kina Nostalgia pripravila špeciálne premietania filmov pre seniorov. Ako ste spokojný s účasťou a na základe čoho vyberáte filmy, ktoré im premietnete?
PAVEL GAVALIER: S účasťou na predstaveniach sme asi všetci zainteresovaní spokojní. Návštevnosť sa pohybuje v priemere okolo 140 divákov z radov seniorov na predstavenie, čo je naozaj úctyhodný počet, ktorý prekročil aj naše očakávania. Pre seniorov sa snažíme vyberať filmy, ktoré ich nejakým spôsobom oslovia, či už témou, hercami, prostredím či spomienkami. Na september sme pre seniorov pripravili film Frajeri vo Vegas v hlavnej úlohe s Robertom de Niro a Michaelom Douglasom.
Vieme, že žijeme v rýchlej, modernej dobe, patrí podľa Vás kino, ako také, do života ľudí? Ak áno, prečo?
PAVEL GAVALIER: Verím, že s kinom to dopadne rovnako ako s knihami, ktorým už dávnejšie predpovedali "zánik", no stále sú dostupné pre čitateľov i v "papierovej forme" a to v čoraz väčšej ponuke a stále je o ne veľký záujem. Žijeme síce v rýchlej dobe, ale možno práve preto nikomu neuškodí občas spomaliť, čo v našom prípade v reále znamená nepozerať filmy výhradne len doma, ale niekedy sa vydať spoločne s deťmi, priateľmi či niekým blízkym do kina a prežiť s nimi zážitok z filmu na skutočnom veľkom filmovom plátne v príjemnom prostredí a atmosfére.
Roky ste súčasťou vedenia kina Nostalgia. Máte ešte chuť zájsť si aj vy, výlučne ako hosť, do kina?
PAVEL GAVALIER: Áno a po rekonštrukcii kina s ešte väčšou radosťou.
Aký je kľúč, ktorým dramaturgia kina zostavuje svoj repertoár?
PETER GAVALIER: Pri zostavovaní programu prihliadame v prvom rade na kvalitu vybraných filmov, no zároveň i na celkovú vyváženosť programu spojenú s dramaturgickou pestrosťou, tematickou i žánrovou rozmanitosťou. Našou ambíciou je, aby si z repertoáru Nostalgie mohol svoj film vybrať každý divák, nielen ten náročnejší, ktorý vo filme hľadá hlbšiu výpoveď, ale i bežný, ktorý uprednostňuje oddych a zábavu na istej úrovni. Máme už vytvorené viaceré pravidelné programové cykly, ktoré si návštevníci Nostalgie obľúbili: Európske oko, Slovenské kino, Legendy filmu, Sci-Fi Zóna, severské večery a samozrejme víkendové detské predstavenia.
Čím je podľa Vás kino Nostalgia výnimočné?
PETER GAVALIER: Nostalgia je jediným ružinovským kinom, ktoré ponúka Ružinovčanom pravidelné filmové predstavenia zahrňujúce nielen filmové hity, ale i oceňované festivalové snímky, kultové legendárne filmy či predstavenia pre deti. Snažíme sa ponúknuť divákom to najlepšie z artovej distribúcie i kultivovaného mainstreamu, vytvoriť kvalitnú programovú alternatívu pre každého potenciálneho diváka. A práve svojím pestrejším hracím profilom je Nostalgia v porovnaní s ostatnými bratislavskými kinami azda výnimočná.
Posledná otázka. Na aký nový titul sa môžu v najbližšej budúcnosti tešiť návštevníci? Prípadne, čo by nemali v programe prehliadnuť?
PETER GAVALIER: Novú sezónu otvoríme v piatok 9. septembra dvojicou filmov – rozprávkovým príbehom Stevena Spielberga pre celú rodinu „Kamoš Obor“ a novým slovenským filmom „Učiteľka“, ktorého hlavná predstaviteľka Zuzana Mauréry získala Cenu za najlepší ženský herecký výkon na MFF Karlovy Vary 2016. Zo septembrovej ponuky Nostalgie by som ešte rád upozornil na pôsobivú drámu Pedra Almodóvara „Julieta“, jedinečný hudobný dokument „The Beatles: Eight Days A Week – The Touring Years“ či novú romantickú komédiu legendárneho Woodyho Allena „Café Society“.
Veronika Vasilková
foto: archív bratov Gavalierovcov
Facebook
Twitter