Ružinov je mestská časť, ktorá je nielen bohatá na rozlohu, ale aj na pamiatky, ktoré sa v nej nachádzajú. Podľa pamiatkarov, je jednou z najkrajších architektonických stavieb v meste práve kaštieľ v Prievoze. Známy je aj pod menom Csákyho kaštieľ, podľa grófa Eugena Csákyho.
Koncom 19. storočia na území dnešného kaštieľa nebolo prakticky nič. Nachádzali sa tu lužné lesy, háje, bočné ramená Dunaja a divoká príroda. Gróf sa rozhodol toto územie kúpiť a postaviť si tu svoj poľovnícky zámoček, aby sa mohol venovať svojej vášni. Spolu so svojimi známymi zámok navštevoval pravidelne, konali sa tu večierky a rôzne poľovnícke akcie. Malý poľovnícky zámok grófovi nestačil a inšpirovaný anglickým štýlom plným okien, vežičiek a detailov, si dal vypracovať projekt na svoj nový kaštieľ. Ten pripravil známy bratislavský architekt Ferdinand Kittler.
Aj v novom kaštieli pokračovali známe Csákyho poľovačky a večierky, ale od istého času nastal útlm. Vtedy kaštieľ odpredal šľachtickej rodine Žolnajovcov, ktorí ho vlastnili približne 20 rokov. Kaštieľ poznačila tragédia, ktorá zmenila jeho osud. Žolnajovi sa v kaštieli obesil syn. Žolnaj bol z toho taký zrútený a bez života, že upustil od prerobenia kaštieľa a rozhodol sa, že ho daruje jednému z cirkevných rádov. „Záujem prejavila kongregácia sestier svätého Františka, ktorá ho za symbolickú cenu odkúpila,“ uviedla Jana Hamšíková z mestského ústavu ochrany pamiatok. Po nasťahovaní sestier bol kaštieľ aj jeho okolie upravené do podoby, aby im vyhovoval. Z kaštieľa si urobili kláštor a z budovy, ktorá slúžila ako koniareň, nemocnicu. Ale ani toto netrvalo dlho. S príchodom roku 1948 bol kaštieľ znárodnený. Sestry z kaštieľa neodišli, starali sa o chorých a bezvládnych. V roku 1954 a 1956 bol kaštieľ prebudovaný na geriatrickú nemocnicu. Po roku 1989, keď mohli byť majetky reštituované, rehoľné sestry prejavili o kaštieľ záujem. Budova bola schátraná. „Počas bývalého režimu sa do budovy veľmi neinvestovalo, celý kaštieľ bol prakticky zdevastovaný,“ doplnila Jana Hamšíková. V budove sa nachádza približne 50 miestností s veľkou vstupnou halou. Pôvodne bol objekt veľmi dobre vybavený, boli tam vyrezávané obklady, vymaľované steny, textilné tapety, nábytok vyrobený na mieru a mnoho iného. To všetko bolo zdevastované počas obdobia kaštieľa ako geriatrickej nemocnice.
Budovu, ako ju v dnešnej podobe vidíme, obnovil sesterský rád prakticky z ruiny. Sestry si tam vytvorili svoj sesterský dom a prispôsobili ho potrebám, aké vyžadujú. Ale nezabudli ani na veriacich, ktorým sprístupnili dvoranu a každú nedeľu sa tu konajú sväté omše. Priestor kaštieľu s parkom pôsobí pokojne a vytvára príjemnú atmosféru v Prievoze.
Marianna Podlucká
Foto: Radoslav Hoblík
Facebook
Twitter