O globálnom otepľovaní sa hovorí už celé roky. Po tom, čo len nedávno jeden zo slovenských spevákov vyhlásil, že ide o vymyslenú správu, ozvalo sa ihneď mnoho skutočných odborníkov. Varujú, že zmena klímy si už vyžiadala smrť miliónov ľudí, vyhynuli rôzne druhy zvierat a možno jej pripísať aj miliónové škody, ktoré v obciach a mestách spôsobujú extrémne výkyvy počasia.
Pohľad na planétu je dlhodobo smutný. Ide však o výsledok konania samotného človeka. Ak by nič nerobil, v aktuálne „teplej dobe“ by ľudstvo mohlo prežiť ešte tisíce rokov. Situácia sa však za posledných 50 rokov výrazne zmenila.
Pomalé opatrenia
A aj keď sa o globálnom otepľovaní hovorí desiatky rokov, opatrenia, ktoré by zvrátili tento stav, realizujeme len ťažko a navyše ešte aj pomaly. „Ovzdušie znečisťujeme na celej zemi a skleníkový efekt, ktorý vzniká najmä spaľovaním fosílnych palív, je celosvetový problém,“ upozorňuje meteorológ Peter Jurčovič. Treba však podotknúť, že skleníkové plyny tu boli vždy, avšak ich koncentrácia sa zvyšuje práve pôsobením človeka. Rastie totiž spotreba ropy aj výroba plastov.
Ako je to však možné? Veď na svetových konferenciách sa svetoví lídri dlhodobo zhodujú na tom, že treba konať a výrazne znížiť povolené kvóty škodlivých látok, ktoré smerujú do ovzdušia. „V rámci Európy sa snažíme dodržiavať obmedzenia, lenže rozvojové krajiny majú stále úľavy. Medzi tie však patria krajiny, ktoré majú najviac obyvateľov ako India alebo Čína. A tak sa znečistenie dostáva do celého sveta,“ vysvetľuje odborník. Tieto kroky tak prispievajú k tomu, že sa zvyšuje teplota oceánov a atmosféry v krátkom časovom úseku. Od roku 1975 sa za každé desaťročie zvýšila teplota o 0,15 – 0,20 °C, na Slovensku za posledných 100 rokov o 1,1 °C.
Nové choroby na nových miestach
Následky sú pritom fatálne. Už teraz! Vo svetových odborných publikáciách lekári dlhodobo upozorňujú na vplyv na naše zdravie. „Klimatické zmeny môžu spôsobiť oveľa vážnejší priebeh chorôb,“ uvádzajú svetové štúdie s varovaním, že otepľovanie a zmena podmienok spôsobuje presun prenášačov ochorení aj do takých častí sveta, kde sa predtým nevyskytovali. Aj preto má čoraz viac ľudí problémy s imunitou, z čoho pramenia desiatky iných ochorení a pribúda prípadov rakoviny kože.
Zdravotné hľadisko je to najdôležitejšie. Následkov je však viac, ozrejmuje odborník na počasie: „Do teplejšieho vzduchu sa vyparí viac vodnej pary. Oblaky teda nasávajú viac zrážok, čo má za následok silnejší dážď.“ Za pravdu mu dáva aj meteorologička Miriam Jarošová. „Vidieť to najmä v lete pri búrkach, kedy teplejšia atmosféra vyvolá silné zrážky na malej ploche,“ hovorí. A tak na jednom konci mesta prší, na druhom svieti slnko.
Miliónové škody
Najničivejšie povodne boli podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu v roku 1999. Zaplavených bolo vyše 180 tisíc hektárov územia a škody dosiahli výšku v prepočte asi 150 miliónov eur. Začiatkom júna jedna z takýchto búrok zasiahla aj Ružinov a spôsobila doslova spúšť. Zaplavené zostali parkoviská, viaceré ulice, zničená tráva na detských ihriskách a tiež viaceré pivničné priestory. Mestským častiam vznikajú ďalšie finančné náklady na odčerpávanie vôd zo zatopených komunikácií a ich následné čistenie. Adaptačné opatrenia na zmenu klímy ako sú ďažďové záhrady, vsakovacie jamy či šachty sú tiež nezanedbateľnou položkou v rozpočte mestskej časti.. Silný vietor zase láme stromy, ktoré spôsobujú ďalšie škody.
Obavy už majú aj poľnohospodári. Zaplavená úroda či pováľané obilie, ale aj extrémne suchá u nich vyvolávajú otázku – ako ďalej? Nižšia ponuka zase zvyšuje ceny potravín nielen u nás, ale na celom svete. Ak by sa v krajinách ako Egypt, India či Brazília oteplilo o 1,5 °C, v najbližších 30 rokoch by v nich nastal priemerne rok extrémneho sucha.
„Pribúdajú extrémy ako náhle bleskové povodne, vtáctvo neodlieta do teplých krajín. Potravinový reťazec je však narušený a v európskych krajinách nie je dostatok potravy pre mláďatá, topia sa ľadovce, veľké mestá môžu skončiť pod vodou, ľadové medvede sú slabé, milióny ľudí budú musieť opustiť svoje domovy, mnohé živočíchy sú ohrozené,“ sumarizuje meteorológ Jurčovič a upozorňuje, že imúnne pred týmto vývojom nie je ani ľudstvo.
Otázky spojené s podobne katastrofickými scenármi však v budúcnosti nemusia byť len námetmi pre sci–fi film, ale krutou realitou.
Facebook
Twitter