Stavby architekta Dedečka v Ružinove I.
Len málo slovenských architektov dokázalo svojim dielom vyvolať vo verejnosti tak rozporuplné reakcie ako stavby Vladimíra Dedečka. Diela takmer 84-ročného architekta dodnes vzbudzujú kritické, ale aj obdivné reakcie. Areál Poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ocenený ako jedna z najlepších stavieb 20. storočia na Slovensku, ako aj kontroverzná dostavba Národnej galérie v Bratislave, sú jednými z množstva diel tohto aktívneho architekta. Za svoju kariéru zrealizoval vyše sto stavieb po celom Slovensku a predovšetkým v Bratislave.
Dedeček patril k architektom, ktorí sa podieľali na povojnovom stavebného „boome“ nášho hlavného mesta, a práve Ružinov, celkom nová štvrť, bola miestom kde táto generácia ukázala svoje predstavy o bývaní a architektúre, on sám sa podieľal na šiestich komornejších projektoch, ktoré sú dnes trochu zatienené jeho rozsiahlejšími a monumentálnejšími stavbami.
Narušenie kocky
Dedeček však pre Ružinov nenavrhoval „paneláky“, ako by sa pri výstavbe sídliska dalo očakávať, jeho špecializáciou bolo totiž projektovanie škôl, kultúrnych a administratívnych stavieb, teda architektúry ktorá mala dotvárať mestskú tvár obytnej štvrti. V množstve šablónovitých bytových domov sídliska sa architekt snažil, aby jeho atypické projekty vynikli v prostredí, aby sa stali iné nielen svojou funkciou, ale aby aj narušovali konvenčné predstavy o tradičnom dome „kocke“. Zaujímal ho predovšetkým tvar stavby, ktorú až sochársky formoval, farba, či nebodaj výzdoba bola pre neho len doplnkom, ktorý mal podporiť vyznenie základnej formy stavby. A práve v Ružinove postavil stavbu, ktorá manifestuje tento jeho tvorivý prístup. Je to administratívna budova na križovatke Bajkalskej a Záhradníckej ulice, kedysi nazývaná aj Unigal. Postavili ju na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia ako kancelársku budovu pre Mostárne Brezno a Hydinársky priemysel. A práve podniková predajňa tejto štátnej firmy dala budove prezývku.
Dynamická a plastická
Dnes už na zalomenej fasáde domu nenájdeme kované logo s kohútom, noví majitelia budovu zateplili a sklomozaikový povrch nahradili lacnejšou omietkou, no napriek tomu budova nestratila nič zo svojej dynamickosti a plastickosti. Sám architekt považuje tento dom za jeden zo svojich obľúbených a ako spomína, k jeho stvárneniu ho inšpirovala ľudová hrazdená architektúra, no nie domy ako také, ale ich konštrukčný systém. Krížové kladenie trámov dreveníc akoby zväčšil a previedol do ocele, tie svojim zalomením ozvláštňujú a akosi uzatvorili priestor frekventovanej nadúrovňovej križovatky. Ich dlhé horizontálne línie, šikmo smerujúce od cesty, však akiste pripomenú nielen konštrukciu dreveníc, ale aj už spomínanú Slovenskú národnú galériu. Obe stavby vznikali v rovnakom čase, avšak administratíva na Záhradníckej nepôsobí vo svojom prostredí tak kontrastne. Naopak Dedečkovo riešenie prepojilo v blízkosti stojace solitérne stavby a čiastočne potlačilo vtedajšie periférne pôsobenie tejto časti Ružinova. V súčasnosti už„Unigal“ nepôsobí tak neobvykle vo svojom prostredí, ojedinelou koncepciou ho doplnila rozmernejšia náprotivná stavba architekta Styczaya-Gromského, bytový dom Octopus. Veľkoryso tvarovaný obytný dom, dokončený v roku 2006, jednoznačne patrí k najlepším stavbám, ktoré za posledné desaťročie vznikli na Slovensku.
Jeho cena nie je len vo výnimočnej architektúre, ale aj v tom, ako dokáže kultivovať svoje prostredie. Nadúrovňová križovatka Záhradníckej ulice s Bajkalskou je jednou z tých, ktoré do mesta vnášajú ducha periférie, veľkoskladov a industriálnych zón, presunutie tejto významnej komunikácie sa však dnes zdá nereálne, a aj nežiaduce, preto práve kvalitná architektúra akou je Dedečkova „drevenica“ môžu dopomôcť, aby sa z tejto zóny stalo skutočné širšie centrum Bratislavy.
Peter Szalay
Foto: Archív architektúry 20. storočia, ÚSTARCH SAV Bratislava, M. Štrosová
Facebook
Twitter