Dostupné nájomné bývanie musí byť prioritou

V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. arch. Lucia Štasselová.

Ste komunálnou poslankyňou už druhé volebné obdobie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať znova?

Prvé volebné obdobie bolo ťažké. Chcela som byť dôveryhodnou osobou, na ktorú sa môže každý, kto potrebuje pomoc, obrátiť. Ukázalo sa, že obyvateľov mesta netrápia len špina a rozbité chodníky, či nefungujúca doprava a osvetlenie.

Obyvateľov aj na komunálnej úrovni trápia podvody, nezodpovedné a nepotrestané rozhodovania konkrétnych ľudí, korupcia a netransparentné nakladanie s verejnými financiami. Svoju konzistentnosť a odhodlanie nevzdať sa som ukázala ako mestská poslankyňa pri hlasovaniach o odpredaji PKO a štatúte významnej investície pre developerov, kde som hlasovala proti. Taktiež som hlasovala za zákaz hazardu.

Tieto skúsenosti ma posunuli ďalej. Dali mi zručnosti a odbúravajú strach bojovať proti zdanlivo silnejším oponentom alebo neriešiteľným prekážkam. Viem, ako vyžadovať dodržiavanie zákonnosti, tlačiť na štátne inštitúcie, organizovať verejnú podporu a ak je to nutné, navrhnúť zmenu a tlačiť na jej prijatie v legislatívnej forme.

Ste poslankyňou v Ružinove, ale zároveň aj viceprimátorkou. V čom sa tieto dve funkcie dopĺňajú a v čom sú, naopak, v protiklade?

Výhoda byť miestna a zároveň mestská poslankyňa je tá, že viem veci a podnety posunúť a rozvíjať ďalej rýchlejšie. Napríklad len taký fakt, že hlavné mesto zveruje množstvo nehnuteľností mestským častiam. Tie, ak s nimi chcú významne nakladať, potrebujú k tomu jeho súhlas. Alebo každá výstavba v ktorejkoľvek mestskej časti si vyžaduje záväzné stanovisko hlavného mesta. Čo ma baví asi najviac, je prepájať sociálne problémy, ktoré na určitom stupni rieši mestská časť a systematickejšie mesto.

Pohľad z úrovne mesta dáva možnosť viac porovnávať. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými?

Netrúfam si byť objektívna, keďže Ružinov je moja srdcu blízka mestská časť. Tu som chodila do školy, na Gymnázium Jura Hronca na Novohradskej. Kamarátstva zo strednej školy vás poznačia na celý život. Žila a bývala som vo viacerých mestských štvrtiach, ale najlepšie nám bolo v Ružinove u svokrovcov na Dulovom námestí. Toto námestie, 500 bytov, Trenčianska a Košická sú najpríjemnejšie mestské štvrte. Ako architektka vnímam krásy Ružinova aj z tejto optiky. Časť Ružinova tvoria unikátne prvé mestské sídliská, ktoré boli koncipované komplexne a veľkoryso. Iné časti dýchajú históriou a tradíciou, či už ide o Prievoz alebo o Trnávku. Ružinov mám veľmi rada.

Jednou z tém, ktorým sa v poslednej dobe venujete, je aj nájomné bývanie. Mesto v týchto dňoch predložilo materiál, v ktorom sa hovorí o konkrétnych lokalitách. Prečo je podľa Vás nájomné bývanie dôležité? Komu by malo byť určené? A môže si samospráva pri všetkých výdavkoch, ktoré má, dovoliť tieto investície?

Dostupnosť a kvalita bývania je jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich život obyvateľov. Posledných 30 rokov je stále viditeľnejšie, že zabezpečiť primerané bývanie pre všetky skupiny obyvateľov iba trhovými mechanizmami a takmer výlučne vlastníckou formou, nie je reálne.

Téma nájomného bývania bola dlhodobo odkladaná, dnes pred voľbami sa stala populárnou. Takmer každý sľubuje stavať tisíce bytov, ale nehovorí kde. Sľubuje investovať do výstavby miliardy euro, ale nehovorí, odkiaľ ich zoberie. Bratislava má veľmi nízky podiel nájomných bytov na celkovom počte obydlí a extrémne nízky je podiel nájomných bytov s dostupným nájmom.

Tzv. verejný nájomný sektor u nás v podstate neexistuje - v tomto momente tu chýba 40-tisíc nájomných bytov s dostupným nájomným bývaním. Mojou prioritou je urobiť všetko preto, aby sa dostupné nájomné bývanie v mestách a obciach stalo samozrejmosťou a nie zúfalým jedným % zo všetkých bytov, ktoré sa stavajú. Dostupné nájomné bývanie musí byť najmä pre ľudí pracujúcich v školstve, polícií, sociálnych službách – toto sú profesie, v ktorých si ľudia komerčné ceny či nájmy nedokážu zaplatiť.

Problémy s pozemkami, najmä v Bratislave, je potrebné doriešiť dokončením vysporiadania majetkovo – právnych vzťahov. Bratislava je v tomto úplne na chvoste. Mestá by mali mať možnosť využiť predkupné právo napríklad pri predaji štátneho majetku. Riešením je aj odbúranie zbytočnej administratívy, rešpektovanie cenovej mapy, urýchlené vysporiadanie vlastníckych vzťahov a vyčlenenie zdrojov na príspevok mladým a rodinám s deťmi.

V novembri uplynulo tridsať rokov od Nežnej revolúcie. Historická pamäť spoločnosti a podpora aktivít, ktoré sú s tým spojené, je tiež oblasťou, ktorej venujete veľa času.

Mesto Bratislava má od novembra námestie Nežnej revolúcie, ktoré spomína na kľúčovú udalosť v našej histórii. Stalo sa tak v súvislosti s novembrovým 30. výročím Nežnej revolúcie, ktorej odkaz chce hlavné mesto udržať aj pre budúce generácie. Nežná revolúcia, rovnako ako SNP, symbolizujú odpor verejnosti voči totalite a prejavenie vôle občanov po slobode.

Pocit, že si svoju minulosť, z ktorej by sme sa mali poučiť, pripomíname nedostatočne, ma viedol k spolupráci s organizáciou Post Bellum. Som iniciátorkou platformy Kolégium Pamäti národa, čo je dobrovoľná platforma osobností Slovenska. Spája ľudí, ktorí veria, že liberálna demokracia a jej hodnoty sú pre nás najlepšie usporiadanie a spravovanie spoločnosti.

V Česku sú v podobnej platforme premiéri, starostovia, herci či novinári... u nás túto platformu zastrešuje nezisková organizácia Post Bellum, ktorá má takisto za cieľ brániť demokraciu a zverejňovať osudy ľudí z čias autoritatívnych režimov. Členstvo v kolégiu nie je platená funkcia, ale spoločenským ocenením.