Prievoz mu prirástol k srdcu natoľko, že sa ako dieťa zamiloval do tunajšej požiarnej zbrojnice. A tam je dodnes, už ale ako veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru mestskej časti Ružinov. Permanentne pozitívne naladený a vysmiaty Nikolaj Gečevský toho stíha naozaj veľmi veľa. Okrem rodiny, práce a hasičov pôsobí aj ako koordinátor bezpečnostných zložiek na veľkých podujatiach. Pravidelne si ale dokáže nájsť čas i na šport a v dokladoch má aj preukaz námorného kapitána. Ako sám tvrdí, na vode naberá pozitívnu energiu do života, ktorý ho napĺňa.
Keď sa povie hasiči z Ružinova, automaticky si to mnohí spoja s tvojim menom. Momentálne pôsobíš už ako veliteľ zboru, je to splnený detský sen?
Nikdy som si nemyslel, že budem niekedy veliteľ, ale mal som k tejto funkcii vždy rešpekt. Detský sen sa mi plnil postupne, bolo to vekom a časom tráveným na požiarnej zbrojnici, kde sme mali rôzne aktivity a kde nás to stále viac a viac motivovalo pomáhať druhým. Odstupom času sme si vybudovali v zbore veľmi kamarátsky vzťah a tak to je i dnes.
Velitelia, vedúci, šéfovia nie sú vždy obľúbení. No u vás v zbore panuje stále dobrá nálada. Úsmevy na tvárach, humor a príjemná rodinná atmosféra...si dobrým šéfom?
To musia posúdiť naši členovia, ale vždy sa snažím riešiť problémy z takého ľudského hľadiska a som rád, že vždy sa dohodneme na kompromise. Sme ľudia, ktorí to nerobia pre peniaze, ale z presvedčenia, často krát na úkor svojho voľného času, alebo namiesto času trávenia s rodinou. Sme veľmi dobrá partia ľudí, ktorí majú jasnú víziu o smerovaní v živote.
Aká bude budúcnosť ružinovských hasičov? Už nejakú dobu sa pohrávate s myšlienkou urobiť z dobrovoľníckeho zboru profesionálny..
Áno. To je náš cieľ, aby Ružinov mal profesionálny zbor, ktorý tu bude vždy po ruke. Profesne a technicky na to máme už asi 5-6 rokov, ale priestory, ktoré máme, nám to neumožňujú, nakoľko je to historická budova. V roku 2009 sme začali o tomto uvažovať a 5 rokov nám trvalo dať veci do priadku a navrhnúť rekonštrukciu požiarnej zbrojnice. Bolo to veľmi náročné, lebo sme sídlili na viacerých pozemkoch a ešte samotná budova je kultúrna pamiatka. Ale nakoniec sa nám podarilo spraviť projekt, ktorý nemení pôvodnú budovu a rekonštrukcia nám veľmi pomôže pri garážovaní vozidiel a tak tiež budeme konečne existovať v ľudských podmienkach.
Okrem tejto tvojej požiarnickej vášne máš aj druhú, autá. Si prototyp silného muža..
Autá sú môj koníček od mlada. Bol som dlhoročným členom asociácie historických vozidiel a podieľal som sa na organizovaní viacerých súťažiach Veterán Relly. A na koniec som aj zamestnaný v prestížnej automobilke ako výstupný kontrolór kvality.
Silné autá, boj s ohňom... nebezpečné povolania. Čo tvoja rodina, neboja sa o teba alebo sa museli povinne stať členmi hasičského zboru?
Do rodinného vzťahu som išiel s koníčkami, s ktorými som žil. Mám veľmi tolerantnú manželku, ktorá to akceptuje. Snaží sa samozrejme zapájať aj naše dve deti, syna a dcéru, ktorí sa vždy tešia na akciu, ktorú organizujeme. Prirodzene vždy, keď zazvoní telefón v neskorých hodinách a jedná sa o výjazd, tak ten strach tam je.
Ty a tvoj "tím" dávate Ružinovu veľa. Čo dáva Ružinov tebe? Máš to tu rád?
To, čo dávame Ružinovu, beriem tak prirodzene, lebo je to náš cieľ, za to, ako sa o nás stará mestská časť a to si veľmi vážime. Som rodák z Prievozu, býval som len niekoľko desiatok metrov od požiarnej zbrojnice. Vždy bol Ružinov veľmi pokojná a žiadaná mestská časť, lebo máloktorá časť v Bratislave má toľko zelene a je veľmi rôznorodá, hlavne pre rodiny s deťmi. Podľa mňa je to najlepšia mestská časť v Bratislave.
Neviem si spomenúť, či som ťa niekedy videla zle naladeného alebo nahnevaného. Dobrá nálada a úsmev sú už tvojimi poznávacími znakmi. Ako to robíš? Musí sa s takýmto pozitívnym prístupom k životu človek narodiť alebo sú na to nejaké tabletky?:)
Mám to po rodičoch, ale aj štýlom života, lebo človek musí pochopiť svoju pozíciu v živote. Pri profesii, či v práce, alebo v hasičskom zbore človek zažije rôzne situácie, na ktoré musí reagovať vždy s chladnou hlavou, napriek veľmi silným emóciám pri zásahoch. A vďaka tomuto si človek pri bežných veciach a problémoch uvedomí, že to vlastne nie je ani problém, len to treba vyriešiť, lebo ozajstný problém je úplne iný, ktorý naozaj poznačí niekedy na celý život.
A na záver otázka za všetkých Ružinovčanov. Môžeme sa na ružinovských hasičov spoľahnúť? Sme s vami v bezpečí?
Snažíme sa, aby to tak bolo vždy a rokmi tá snaha v našom zbore stále stúpa. Budeme v tom pokračovať.
Katarína Kostková