Oproti vežovým domom v Ružovej doline sa nachádza budova, ktorá už pri letmom pohľade z okoloidúceho auta zaujme jednoduchou fasádou s priebežnými pásovými oknami, uloženou na štíhlych stĺpoch. V Ružinove, ale aj v celom hlavnom meste, nenájdeme veľa takýchto administratívnych budov, ktoré by tak jasne stelesňovali program modernej architektúry: dostatok vzduchu a svetla, jednoduché línie, subtílne tvary, dôsledne funkčne usporiadaná dispozícia.
Vynikajúci architekti
Budova v súčasnosti slúži Správe katastra hlavného mesta Bratislavy, pôvodne bola naprojektovaná a v rokoch 1966 – 1967 vybudovaná pre Výskumný ústav ekonomiky a organizácie stavebníctva. Je dielom Karola Paluša v spolupráci s Jozefom Chovancom, v tom čase už zrelých architektov, ktorí vytvorili vynikajúce diela našej modernej architektúry a získali najvyššie profesijné ocenenia. Tak to bolo aj v prípade tejto originálne a odvážne navrhnutej budovy, za ktorú im Zväz slovenských architektov udelil Cenu Dušana Jurkoviča.
Novátorská a funkčná dispozícia
Schéma tohto štvorposchodového domu je rozvinutá okolo vnútorného átria, cez ktoré viedli komunikačné rampy. Na prízemí sa nachádzal vstup s vrátnicou a zasadacia sieň, ktorá bola vďaka presklenej stene opticky prepojená s átriom, stvárneným ako japonská kamenná záhrada. V časti naľavo od átria bol blok administratívy. Poschodia patrili vedeckým pracoviskám. Stĺpový konštrukčný systém umožňoval maximálnu variabilitu priestorov, pričom komunikačné priestory, presvetlené z átria, boli orientované vo vnútornej časti domu a pracoviská po obvode.
Experimentálny prístup
V budove boli celkom vylúčené schodiská, komunikačný systém tvorili rampy. Boli to prakticky chodby, ktoré viedli naprieč átriom a vzájomne prepájali trakty domu. Bezprostredne na vyústenia rámp nadväzovali hygienické zariadenia. Na steny átria ako aj rampových chodieb bol použitý kopilit – nepriehľadné sklenené dosky prierezu U. Kopilitové sklenené priečky sa tu u nás realizovali po prvýkrát. Ich výhodou bolo, že umožnili rovnomerne presvetliť aj vedľajšie priestory a súčasne zabezpečili ich optimálnu zvukovú izoláciu.
Súčasná premena
Progresívny nadčasový koncept potvrdzuje tiež skutočnosť, že budova výborne spĺňa aj nároky v zmenených spoločenských pomeroch a umožňuje nové využitie. Výskumnej inštitúcii prestala slúžiť koncom storočia, zmenila sa na administratívnu budovu – spočiatku obvodný úrad, dnes katastrálny úrad. Zmena účelu a potreba generálnej údržby podnietili aj zásadnú prestavbu vnútorných priestorov, pričom boli odstránené unikátne a priekopnícke rampy (mnohé budovy sa dnes dodatočne prerábajú na bezbariérovú komunikáciu) a zmenený celý komunikačný systém. Z hľadiska kvality architektúry i úcty k výnimočnému dielu je tento zásah krokom späť. Dnes tu už nenájdeme ani nápaditým spôsobom použité pôvodné materiály, umelecké prvky, či vnútorné vybavenie „prezrádzajúce dobrý vkus architekta“. Originálne konštrukčné riešenie, zachovaná vonkajšia podoba a otvorený vnútorný priestor domu však stále pripomínajú „niekdajší esprit tejto architektúry“.
Katarína Andrášiová
Autorka pracuje v Ústave stavebníctva a architektúry SAV
Foto: Archív Oddelenia architektúry ÚSTARCH SAV, archív Ružinovského ECHA
Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-0375- 10, podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja
Facebook
Twitter