Domy s malometrážnymi bytmi na Miletičovej a Trenčianskej ulici postavili v roku 1930 podľa projektov architekta Emila Belluša. Sú príkladom kvalitného riešenia aktuálnej témy medzivojnového obdobia – sociálneho bývania. Realizáciu prezentovala aj dobová odborná tlač, napríklad časopis Forum v roku 1931.
V Bratislave máme niekoľko ďalších príkladov tohto typu výstavby sociálnych bytov. Spomeňme aspoň Unitas na Šancovej ulici od architektov F. Weinwurma a I. Vécseia (1931-1932), alebo Novú dobu od tej istej dvojice architektov (1932-1942). Bellušove domy boli výnimočné z viacerých hľadísk. Architekt tu upustil od dovtedy presadzovanej architektúry uzavretých blokov domov.
Novátorský prístup k malým bytom
Obytný súbor tvorí spolu deväť domov. Tie sú koncipované na dobu vzniku novátorským prístupom. Nie sú to typické pavlačové, ani štandardné schodiskové domy. Ide o kombináciu týchto dvoch prístupov, čo znamenalo posun v snahe humanizovať sociálne bývanie v malých bytoch. V domoch boli naplánované jednoizbové byty s dvomi spoločnými kúpeľňami na pavlači pre osem bytov v každom podlaží. Ku kúpeľniam prináležali prezliekarne. Byty pozostávali z predsiene, kuchyne, izby, WC a špajzy. V podzemnom podlaží boli situované samostatné komory pre jednotlivé byty, sušiareň, mangeľ, prádeľňa a žehliareň. Bytové domy na Miletičovej a Trenčianskej ulici majú v tvorbe Emila Belluša svoje podstatné miesto. Otázke bývania ako takej sa venoval na všetkých úrovniach. Tvoril v oblasti indviduálneho bývania (vila na Červeňovej ulici 4, vlastný dom na Hlavatého 2). Je tiež autorom projektov Družstevných domov na Námestí SNP, kde mohol naplno uplatniť svoje vedomosti nielen v navrhovaní bytov vyššej kategórie, ale aj v skĺbení viacerých funkcií domu vrátane prízemia s obchodmi, pasážami a kinom, teda priestormi typickými pre život centra moderného mesta. V prípade malých bytov na Miletičovej ulici, ako píšu Matúš Dulla a Henrieta Moravčíková v publikácii Architektúra Slovenska v 20. storočí: „funkcionalisticky pragmatické riešenie bytového komplexu formoval silný sociálny náboj zadania.“
Katarína Haberlandová
Autorka pracuje v Ústave architektúry SAV
Foto: Archív OA ÚSTARCH SAV, M. Štrosová
Facebook
Twitter