Začiatkom 20. storočia Bratislava zažívala veľký stavebný boom. Mesto sa spriemyselňovalo, industrializovalo, továrne sa stavali najmä na okrajových častiach mesta. Postupne sa k výstavbe fabrík, pridávala aj výstavba domov na bývanie . Ich architektúra, ktorá je častokrát dielom popredných slovenských architektov a odzrkadľuje dobu svojho vzniku.
Architekt Emil Belluš patril k popredných slovenským architektom. Trúfame si ho nazvať otcom modernej slovenskej architektúry. Podieľal sa na založení Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva v Bratislave, projektoval aj budovu fakulty, kde neskôr pôsobil aj ako profesor. Tridsiate a štyridsiate roky 20.stor. patrili k vrcholu jeho kariéry. V Bratislave môžeme realizácie jeho projektov vidieť na rôznych miestach. Projektoval budovu Národnej banky (dnes sídlo Generálnej prokuratúry), tri družstevné domy na Nám. SNP., objekt Novej radnice na Primaciálnom námestí ,internát Mladá garda a mnoho ďalších. Tento významný slovenský architekt bol v r. 1975 menovaný národným umelcom. Na jeho počesť, národná cena za architektúru, ktorá sa udeľuje od r. 1990 nesie meno Cena Emila Belluša za celoživotné dielo.
V 30. rokoch 20. storočia bol v Bratislave nedostatok bývania pre rastúcu robotnícku triedu – tzv. sociálne bývanie. Najväčší dopyt bol po malometrážnych bytoch. Mladý architekt Emil Belluš v rekordnom čase 13 dní vypracoval návrh a základný projekt súboru obytných domov. Zadaná úloha nebola jednoduchá. Architekt mal k dispozícii relatívne malý priestor vymedzený ulicami Trenčianska a Miletičova. Sem umiestnil 8 samostatne stojacich domov, v každom dome malo byť 32 bytov, spolu 256 bytov. Rozhodol sa pre netypické dispozičné riešenie domu, ktorý má pôdorys písmena „H“. Každý z týchto bytových domov je tvorený dvoma krídlami a v strede je komunikačné schodisko. Byty na poschodiach sú identické. Tvorené sú izbou, kuchyňou, predsieňou, komorou a WC. Kúpeľne boli situované do spoločných priestorov na chodbách. Projekt na výstavbu domov, ktorý bol okamžite schválený a dostal stavebné povolenie. S výstavbou sa začalo v júni a už v decembri 1930 sa sťahovali prví obyvatelia. Aj keď celý proces projektu a výstavby bol naozaj urýchlený, práca ktorú odviedol bola na najvyššej úrovni. Bellušove domy stoja dodnes a stále sa v nich býva.
Bellušove domy na Trenčianskej a Miletičovej pamätihodnosťou
Dnes už nepatria k sociálnemu bývaniu a je na majiteľoch, ako si byty dispozične upravia, aby vyhovovali dnešným štandardom. Žiaľ, v súčasnosti sme svedkami ďalších a ďalších nových pokusov realizovať na tomto originálnom súbore bytových domov, strešné nadstavby. Majitelia bytových domov, či už z dôvodu zlého stavu strechy, či vedení vidinou zisku, či zlepšenia komfortu obyvateľov domov, dovoľujú architektom rôznej kvalitatívnej úrovne, aby realizovali svoju predstavu o strešnej nadstavbe. Tieto rôznorodé neregulované stavebné aktivity ničia to, čo bolo na tejto architektúre unikátne. Častokrát sa nedá už ani povedať, že ide o Bellušov dom, lebo typické prvky tam už nie sú badateľné. Našťastie Ružinov vyhlásil súbor obytných domov aspoň ako pamätihodnosť Ružinova, čím sa zabránilo ďalšiemu ničeniu tohto kultúrneho dedičstva, ktoré nám po národnom umelcovi Emilovi Bellušovi ostalo.
Za poskytnuté informácie ďakujeme prtacovníkom Mestského ústavu ochrany
pamiatok.
Marianna Podlucká
Foto: autorka
Facebook
Twitter