Je mladá, talentovaná a plná fantázie. Ilustrovanie ju fascinovalo už odmalička. Zuzana Pallaghyová svoj pozitívny vzťah k prírode a životnému prostrediu pretavila do dvoch environmentálnych knižočiek pre ružinovské deti.
Vyštudovali ste učiteľstvo výtvarného umenia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ťahalo vás to odmalička k výtvarníctvu?
Áno, kreslím už od útleho detstva, odvtedy ako mi mamina dala prvý krát ceruzku do ruky. Od piatich rokov chodím do Základnej umeleckej školy Exnárova. Učí ma výborný ilustrátor Dušan Nágel. Obdivujem jeho tvorbu ako aj jeho pedagogickú charizmu. Ilustrovanie ma fascinovalo už odmalička.
Spomeniete si ešte na svoj prvý obraz, ktorý ste ako dieťa namaľovali?
Nespomínam si presne, ako som vytvorila prvý obraz, ale ocino spomína s úsmevom na tvári nato, ako som prvý krát namaľovala obraz na koberec našej izby s rozliatou plechovkou od farby. Medzi moje prvotiny patrili aj obrazy namaľované na stene jednoduchými tvarmi a nie veľmi rovnými čiarami.... Pamätám si aj na moje obdobie, kedy som kreslila zajačiky na rôzne spôsoby a vyrábala som knižky a maľovanky.
Hovorí sa, že všetko sa dá naučiť. Či jazyk, šport, či hru na hudobný nástroj. Ako to je s maľovaním? Musí sa človek narodiť s nejakým špeciálnym výtvarným nadaním?
Maľovanie sa dá naučiť. Je o sebazdokonaľovaní a predcvičovaní. Každý autor má vlastnú cestu. Myslím si, že nadanie je dar. Kreslenie je o pozeraní, o cvičení oka a pohľade s otvorenými očami a srdcom na svet. Spočíva aj vo vnútornej motivácií, hľadaní nových nápadov a tvorivých riešení.
Zaoberáte sa najmä perokresbou a akvarelom. Čím vás dostali práve tieto techniky?
Pri kreslení perom alebo fixkou ma fascinujú detaily, ktoré je možné s nimi vytvoriť. Utvárajú tak jemnosť a hĺbku obrazov, ktoré kreslím. Perokresba kolorovaná akvarelom dovoľuje zachytiť rôzne farebné variácie, ktorými možno vyjadriť rôzne pocity v danom okamihu vytvorenej ilustrácie.
Témou vašich výtvarných prác sú často rozprávkové príbehy a bytosti. Prečo tieto motívy?
Rozprávky a príbehy sú mi veľmi blízke, fascinujú ma odmalička. Pri týchto témach sa rada ponáram do fantázie. Vytvárajú svet lásky a dobra, ktorý je dnes vzácny. Inšpiráciu čerpám z prírody, ľudí, z vôní a z prostredia okolo mňa. Postavy mojich obrazov sú jemne snové. Rozprávkové motívy ma zaujali aj preto, lebo majú v sebe silu lásky. Dobro v nich víťazí nad zlom, čím je v nich skryté hlboké posolstvo.
Ružinovčania vás môžu poznať ako autorku kresieb v knižkách pre ružinovské deti Pomôžme Bobimu a Chrobák Tonko. Ako sa ilustrujú takéto diela, ktoré majú vzbudiť v deťoch záujem o ochranu životného prostredia?
Pri ilustrovaní knižiek s environmentálnou témou rozmýšľam nad tým, aby si deti vytvorili vzťah k hrdinovi, ktorý ich sprevádza a poukazuje na záujem o ochranu životného prostredia. Učí ich a prechádza s nimi príbehom. Vzbudzuje u deti pozitívny vzťah k prírode. Mojim zámerom je vytvorenie postavičky chrobáka Tonka, ktorý pomáha deťom a učí ich k dobrému vzťahu k životnému prostrediu. Som rada, že to deti dokážu prijať a oceniť. Zaujímavé je vidieť dramatizáciu príbehu, radosť a prijatie u deti.
Aký máte vy vzťah k životnému prostrediu?
Životné prostredie, ktoré nás obklopuje, je našou súčasťou. Ak chceme túto krasu zachovať, je dobre začať s malými vecami, ktoré sú trvalé. Verím, že ak chceme zmeniť svet, našou nádejou sú práve deti. Jednou z možnosti ako ho chrániť, je vytvárať motivačné projekty, ktoré vedú deti k láske a starostlivosti o prírodu.
Máte za sebou už aj nejaké výstavy. Plánujete ďalšie?
V apríli som vystavovala v knižnici na Bachovej ulici v Ružinove. Prezentovala som moju tvorbu na výstave POÉZIA V OBRAZE. Tu som mala možnosť vystaviť svoju ilustrátorskú kolekciu. Vystavovala som na viacerých študentských výstavách. Ako napr. DIPLOMOVKY, v priestoroch Bratislavského hradu, SPOJENIE V ODLIŠNOSTI. Vystavovala som ale aj v príjemných priestoroch čajovne, moje obrazy boli vystavené v komorných priestoroch jedného podniku ako súčasť projektu Fantázia v cukrárni.
Na čom momentálne pracujete?
Momentálne uvažujem o ďalších environmentálnych projektoch. Pripravujem sa na pokračovanie chrobáka Tonka.
Aký je život slovenského mladého výtvarníka? Môžete si dovoliť celý deň kresliť a rozvíjať fantáziu alebo musíte aj „zarezávať“ v nejakej práci?
Život mladého výtvarníka spočíva v aktivite, hľadaní a objavovaní.
Katarína Kostková
Foto: archív Z. Pallaghyovej
Facebook
Twitter