Dulovo námestie patrí svojou zastavanosťou k pomerne mladému územiu. Prvá výstavba sa tu začala uskutočňovať na začiatku 20-tych rokov dvadsiateho storočia.
Oblasť Dulového námestia bola dôležitou zásobárňou mesta. Boli tam ovocné sady a pestovala sa tam zelenina. Títo zeleninári a ovocinári patrili k bohatším roľníkom. Každé ráno zásobovali mestské trhy ich vlastným ovocím a zeleninou. „Toto trvalo do začiatku dvadsiateho storočia. Prvou lastovičkou dnešnej výstavby bola neďaleká Cvernovka,” hovorí Ivo Štassel riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok. Cvernovka mala výrazný vplyv aj na výstavbu v okolí. Keď počet zamestnancov v továrni prekročil 900, miestne stravovacie zariadenie v objekte im už nestačilo. Rozhodli sa tak na neďalekom Dulovom námestí vybudovať jedáleň. Budova na prvý pohľad pripomína barokový zámok. Po druhej svetovej vojne zobrala objekt armáda a dodnes je funkčná, sídli tam Posádkový dom hudby.
500 BYTOV A SÍDLISKO KOŠICKÁ
Prvá obytná výstavba vznikala od roku 1949 pri uliciach Svätoplukova a Budovateľská. Architektom tejto obytnej časti sa stal A. Daríček. Projekt 500 bytov patril k prvému sídlisku v meste. Boli vybudované domy, ktoré boli umiestnené vedľa seba a v nich sa nachádzali malometrážne byty. Táto výstavba reagovala na stále sa zvyšujúci dopyt po ubytovaní v Bratislave. V 50-tych rokoch sa rozhodlo, že novovzniknuté sídlisko Košická bude nadväzovať na projekt 500 bytov, ale v inom duchu. „Sídlisko Košická bolo plánované byť veľkorysejšie ako 500 bytov. Byty mali byť väčšie a samozrejmosťou bola občianska vybavenosť,” dodáva Štassel. Atmosféru veľkorysosti tomu dodáva aj námestie, ktoré bolo určené na zhromažďovanie obyvateľov a aj výrazné priehľady medzi domami. Prvé domy boli vybudované v neorenesančnom štýle, ktorý je ale viac realistický. „Nebola tam žiadna sochárska výzdoba, ako to bývalo pri renesancii. Vplyv je ale cítiť pri balkónoch, zábradliach a ustúpenom hornom podlaží, ” dopĺňa Štassel. Unikátnou vecou bolo podlubie. Slúžilo hlavne pre obchody a týmto si vybudovalo status „malého mestečka”. Obyvatelia, ktorí tu žili, mal i tak všetko pri ruke a sídlisko spĺňalo všetky možnosti občianskej vybavenosti.
FONTÁNA MILENCOV
S pribúdajúcimi bytovými domami vznikala na Dulovom námestí aj sochárska výzdoba. Fontána milencov je od sochára Alexandra Trizuljaka a odhalená bola v roku 1960. Fontána je centrom námestia a vytvorená je na priesečníku línii bývalého hotela Dukla a obytných domov. Fontána je zaujímavá svojím spracovaním. Sochár v nej použil modernistický princíp spracovania, sochy milencov poňal štylizovane, abstraktne. Motív milencov tak prechádza do úzadia. „Pri rekonštrukcii bola pôvodná nádrž, ktorá bola štýlová v estetike 60-tych rokov, nahradená neutrálnou, ktorá nič nehovorí,” dopĺňa Ivo Štassel.
BÝVALÝ HOTEL DUKLA
Vystavaný bol taktiež v 60-tych rokoch a bol pevnou súčasťou sídliska. Prvotne to ale nebol hotel. Slúžil ako ubytovanie pre straníckych funkcionárov. Architektom bol Štefan Svetko. Nadstavbu vytvoril odstúpenú a vznikli tam ateliéry umelcov. „Na tú dobu to bolo zvláštne. Na jednej strane to bol uzavretý objekt, kde boli stranícky funkcionári a na strane druhej ateliéry, ktoré tomu dodali väčší štandard,“ dopĺňa Štassel. Celý priestor Dulovho námestia tak vytvára pekný urbanistický komplex, ktorý si zaslúžil aj svoje uznanie. Bol vyhlásený za pamätihodnosť Ružinova. Za spoluprácu pri tvorbe článku ďakujeme Ivovi Štasselovi z Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Marianna Podlucká
Foto: Radoslav Hoblík
Facebook
Twitter